С Новым Годом, priatelia rusisti!
S odchádzajúcim starým rokom odchádza štvrťstoročie vydávania nášho časopisu.
S novým rokom začíname písať jeho ďalšie stránky… ako i dni nášho života – plnohodnotného, čestného, plného očakávaní.
Charakterizujú nás, vypovedajú o nás…, o našom snažení, o našom presvedčení, o tom, k čomu smerujeme, v čo veríme, za čo sme ochotní svojou osobnosťou sa postaviť.
VŽDY SOM SA BÁLA ZBABELÝCH A PODLÍZAVÝCH.
ČASTO SOM SA VRACALA A NEPRESTÁVAM SA VRACAŤ K MÚDREMU ČAPKOVI:
„Áno, mnoho sa zmenilo,
ale ľudia zostávajú rovnakí,
lenže teraz už vieme, kto je kto:
kto je slušný,
bol slušný vždy,
kto bol verný,
kto bol verný,
je verný i teraz.
Kto sa točil s vetrom,
točil sa i skôr.
Kto si myslí,
že teraz prišla jeho chvíľa,
myslel vždy len a seba.
Kto mení vieru ,
nemal žiadnu.
Kto nenávidí,
mal v sebe tú nenávisť vždy,
kto chcel dobro,
bude zas chcieť dobro.“
Všimnite si, ako nám záleží na spoločných stretnutiach, najmä dnes,
veď sme všetci kedysi spoločne čítali kultový román z Jasnej Poľany:
»…возьмитесь рука с рукою те, которые любят добро, и пусть будет одно знамя –
ДЕЯТЕЛЬНАЯ ДОБРОДЕТЕЛЬ »
Eva Kollárová