Prof. PhDr. Eva Kollárová, PhD.


- univerzitná profesorka
- kulturologička (kultúrovedné smerovanie cudzojazyčnej edukácie)
- šéfredaktorka akademického časopisu STUDIA RUSSICO-SLOVACA (2012-2017)
- viceprezidentka svetovej organizácie rusistov MAPRJAL v rokoch 1997-1999 (v tejto funkcii riadila IX. svetový kongres rusistov v Bratislave)
- autorka nového bakalárskeho programu Európske kultúrne štúdiá(2005) na Fakulte humanitných vied UMB
- autorka študijných programov špecializačno-inovačného štúdia pri Štátnom pedagogickom ústave: Od intuície k poznaniu, Kultúrovedná kompetencia učiteľa cudzích jazykov
- garant predmetu ruský jazyk v Národnej skupine pre implementáciu výučby cudzích jazykov na ZŠ a SŠ, ktorá bola menovaná v októbri 2007 ministrom školstva
- v rokoch 2006-2010 – členka kurikulárnej rady MŠ SR
- V roku 2011 sa E.K. na Kongrese MAPRYAL v ŠANGHAJI stáva členkou trojčlenného poradného orgánu prezidentky MAPRJAL profesorky L.A. Verbickej, DrSc. (V.P. Kostomarov † , E. Kollárová, I. Bakonyi †)

"NAŠA HUMÁNNOSŤ JE V NAŠEJ KOMPETENTNOSTI"
5 | 6 | 19 | 89 |
vedeckých monografií | učebníc | skrípt | vedeckých prác |
V prijímacej sieni Ministerstva zahraničia RF v Moskve, na slávnostnom večere 19.XII.2019, organizovanom MZ RF, Ministerstvom kultúry RF a RFK prezident Ruského fondu kultúry režisér Nikita Michalkov odovzdal Eve Kollárovej Pamätnú zlatú medailu S.Michalkova, udeľovanú každé 2 roky za zásluhy v oblasti ruskej kultúry a umenia.
Pracovné pôsobiská
- 2025 – 2018
- šéfredaktorka medzinárodného kultúrolovedného časopisu cudzojazyčnej edukácie Русский язык в центре Европы
2020 – 2018- spolupráca s Centrom celoživotného vzdelávania KU /atestačné práce pedagógov/
- spolupráca s Katedrou cudzích jazykov PF KU
- 2017 – 2011
- riaditeľka Ústavu rusko-slovenských kultúrnych štúdií, profesorka Katedry cudzích jazykov Pedagogická fakulta KU v Ružomberku
- 2008
- expert RJ na Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave
- 2008 – 2005
- univerzitná profesorka na Katedre Európskych kultúrnych štúdií FHV UMB
- 2005 – 2003
- docentka na Katedre rusistiky FHV UMB
- 2003 – 1997
- odborná asistentka na Katedre rusistiky FHV UMB
- 1997 – 1979
- vedúca kabinetu rusistiky a estetiky na KPÚ a Metodickom centre v Banskej Bystrici paralelne s pôsobením stredoškolskej učiteľky na SPŠ v Tvrdošíne a Gymnáziu M.Hattalu v Trstenej
Kvalifikácia
- 2003
- Štátna akadémia slovanských kultúr v Moskve udeľuje Eve Kollárovej titul profesorky a Zlatú medailu za celoživotnú publikačnú a prednáškovú činnosť v kultúrolovednom smerovaní cudzojazyčnej edukácie (RJ a kultúra) doma i vo svete.
- 2001
- habilitácia na FHV UMB v Banskej Bystrici v odbore 75-O2-9 Teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy
- 2000
- vedecko-akademická hodnosť philosophiae doctor (PhD.) na FHV UMB v Banskej Bystrici, Teória vyučovania predmetov všeobecno-vzdelávacej a odbornej povahy
- vedecko-akademická hodnosť philosophiae doctor (PhD.) na FHV UMB v Banskej Bystrici, Teória vyučovania predmetov všeobecno-vzdelávacej a odbornej povahy
- 1973
- Titul PhDr. – FF UK v Bratislave (v odbore Slovanské jazyky a kultúra)
- 1972
- ukončené postgraduálne štúdium na FF UK v Bratislave (RJ a SJ)
- 1961
- vysokoškolská kvalifikácia promovaný filológ (SJ a RJ ) na FF UK v Bratislave
- 3x mesačné študijné pobyty v Moskve v Inštitúte RJ A.S. Puškina (1968, 1972, 1985)
Ústredná téma vedeckého bádania: Kulturologické smerovanie cudzojazyčnej edukácie
- Zakladateľka slovenskej školy tohto smerovania: pod jej vedením bolo napísaných viac ako 30 diplomových prác magisterského štúdia rusistiky, 30 diplomových prác bakalárskeho štúdia Európskych kultúrnych štúdií, 15 rigoróznych prác, 4 práce dizertačné, 30 prác II. atestácie učiteľov .
- O autorskej kulturologickej učebnici RJ Встречи с Россией (Stretnutia s Ruskom) Eva Kollárová prednášala v týchto univerzitných mestách: Moskva, Petrohrad, Washington, Peking, Bryn-Mawr, Varšava, Krakov, Belehrad, Budapešť, Berlín, Viedeň, Sofia, Minsk, Magdeburg, Praha, Brno, Bratislava, Prešov, Banská Bystrica, Nitra…
- K významným publikáciám tejto autorky, okrem prvej porevolučnej kulturologickej cudzojazyčnej učebnice Vstreči s Rossijej (Kollárová, Trušina, SPN,Bratislava, 1996,1998, 2004, 2009) patria:
- Hovory o kulturologickom smerovaní cudzojazyčnej edukácie (Kollárova, E., Bratislava 2014, II.vydanie)
- Svet cudzích jazykov dnes (Ries, Ľ., Kollárová,E.) Bratislava, 2004
- Koncepcija kommunikativnogo innojazyčnogo obrazovanija (Passov, J.I., Kollárová, E, Kibireva.E., SanktPeterburg, 2007)
- Kultura pervych vstreč (Kollárová, E.,Berdičevskij, A.L.) Bratislava, 2006, 2008, 2010, 2014, 2016, Riga, 2010, Vilnius, 2010
- Rusist 21 veka: kto on. In: Russkij jazyk v Jevrope, Verona, 2005
- Autorka dokumentárnych filmov (v spoluautorstve s Jánom Kollárom), ktoré vydal Komenius UP, MPC, Matica slovenská
- Zvony-M.Rúfus
- Komu dám svoju nehu – M.Haľamová
- U Straussov o poézii- P.Strauss
- S videom o videu
- Náš ostrov (Ostrov umenia na Slanici)
- Stretnutie s Čajkovským
- Ester Šimerová-Martinčeková žiačka Alexandry Exter
- Ruská hudba
- Ruské sochárstvo
- Zlatý dážď poézie
- Učebných diaprogramov: V. Majakovskij, M. Gorkij, . M.Šolochov
Ďalšia činnosťVenuje sa umeleckému prednesu v ruskom i slovenskom jazyku 20 rokov predsedala medzinárodnej interpretačnej súťaži ARS POETICA 10 rokov bola predsedníčkou poroty celoslovenskej súťaže Vansovej Lomnička Viac ako 10 rokov bola predsedníčkou celoslovenskej literárnej poroty, ktorá hodnotí literárnu súťaž Mladá slovenská poviedka moderovala Literárne večery v Ruskom centre Paneurópskej univerzity. Stretnutia s:
- Evou Maliti-Fraňovou
- Etelou Farkašovou
- Ivanom Laluhom
- Barbarou Kuhnelt-Leddin-Isačenkovou…
je nositeľkou najvyšších rusistických vyznamenaní:
- Puškinova medaila (1993)
- Jungmannova medaila (1999)
prezident RF V. Putin udelil Eve Kollárovej osobné poďakovanie 4.XI 2006.v Georgijevskom sále Kremľa za propagáciu ruskej kultúry doma i vo svete v roku 2007 rektorka UMB udelila Eve Kollárovej Zlatú medailu UMB v Banskej Bystrici v roku 2008 vo Varšave medailou ocenili prácu EK ako šéfredaktorky medzinárodného rusistického časopisu Fond Russkij mir a najvyšší orgán rusistov MAPRJAL. v roku 2011 sa EK stala SLOVANKOU ROKA v roku 2014 ju vyznamenalo za šírenie ruskej kultúry doma i vo svete Ministerstvo zahraničných vecí RF
- v roku 2017, dekrétom z 9.X. prezident RF V.V.Putin ocenil prácu prezidentky ARS v medzinárodnom meradle vysokým štátnym vyznamenaním prezidentskou Medailou Puškina.